Petrova jazda s GPS lokátorom na motorke

Bol to vcelku spontánny nápad. Požičiame motorkárovi Petrovi GPS lokátor na dovolenku, budeme ho sledovať online a on nám na výmenu napíše denník z ciest. Pošle nám nejaké pekné fotky z Talianska a my budeme závidieť. Ako to už bývá, všetko bolo úplne inak - ale aj tak to stálo za to!

Pôvodne chcel Petr vyraziť na svojej Honde VFR 800 cez Rakúsko do Talianska. Prejsť cez Alpy a stráviť týždeň motorizovanými potulkami po okolí mestečka Buia. To znelo veľmi dobre, takže sme pre neho pripravili GPS lokátor s príslušenstvom, vytvorili špeciálne webové stránky a dohodli autorizovaný servis, ktorý všetky krabičky do Petrovej krásavice odborne nainštaluje.

To sme ale ešte netušili, že naše plány prekazí ten najzákernejší nepriateľ všetkých motorkárov - výdatný a trvalý dážď.

Nabudúce radšej neplánovať

Petr nakoniec kvoli počasiu do Talianska nešiel a pár dní voľna strávil v Čechách. GPS lokátor pre sledovanie vozidiel vrátane snímača náklonu a otrasového snímača už bol ale aktivovaný. A pretože lokátor môže na motorke jednoducho nahradiť alarm, sprevázdkovali sme Petrovi aj našu službu GPS Alarm, kedy motorku odomkne jedine človek disponujúci tou správnou bezdotykovou WiFi kartou.

Za tých niekoľko dní sme tak mohli sledovať, že Petrova motorka si len tak niečo nenechá ani od jeho vlastných rodičov. GPS alarm Petrovi manipuláciu s motorkou bleskurýchlo ohlásil na telefón a označil aj miesto incidentu. Pokus o naštartovanie bez WiFi karty bol tiež márny...

Konečne na ceste

Slnko našťastie nevydržalo trucovať celý týždeň. Lenže rezervácia dohodnutého penziónu už neplatila a Petrovi kumpáni taktiež cestu odriekli. Rozhodol sa teda zmeniť smer a vyrazil na sever pozdĺž poľsko-nemeckých hraníc, až k Baltu.

Cestou sme sa dozvedeli kopu zaujímavostí. V Petrovi sa prebudil spisovateľ, ktorý nenudí, takže sme mohli sledovať tajomného čierneho (teda skôr zeleného) pasažiera, ktorý s motorkárom na Honde prekonal pekných pár stoviek kilometrov, než zmizol. Boli sme svedkami úvah, ako mohol nemecký národ, majúci na severe toľko priestoru, vyžadovať viac.

Petr tiež pridával šťavnaté analytické komentáre týkajúce sa kvality (hlavne poľských) ciest. Taktiež vieme, čo je divné na obyvateľoch Štetína a prečo môže severonemecké hanzovné mestečko pripomínať americký film.

Nejaké čísla na záver

Vďaka systému na sledovanie vozidiel sme jeho cestu mohli sledovať na mape v reálnom čase. Petr za dva dni na ceste prešiel 1851,7 kilometrov a na Honde presedel skoro jedenásť hodín. Viac údajov (trebárs maximálnu dosiahnutú rýchlosť) nájdete na priloženom obrázku.

Jediné, čo GPS lokátor zaznamenať nedokáže, je radosť z jazdy otvorenou krajinou, nasýtenou vôňou a vlhkosťou Baltského mora. Toto budeme musieť Petrovi veriť.