Okolo sveta na Žiguli, po takmer desiatich mesiacoch opäť na štarte v Čestice

Na konci januára sa zo svojej výpravy vrátili Filip Vogel a Petr Javůrek, dvaja dobrodruhovia, ktorý sa vydali na cestu okolo celého sveta na modrom žigulíku z roku 1975. Prečítajte si, aké jedinečné zážitky na nich počas dlhého putovania čakali.

Hneď v prvých dňoch nás prekvapil sneh a zima.

"Po takmer desiatich mesiacoch sme opäť dorazili na štart našej expedície okolo sveta Žigulíkom do Čestic. Cestou cez 4 svetadiely, Európu, Áziu, Severnú a Južnú Ameriku, sme s maximálnou cestovnou rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu najazdili 56500 kilometrov s priemernou spotrebou 9 litrov na 100 kilometrov.

Kedysi obávaný tunel smrti v Tádžikistánu. Jazda je dnes už nuda, tunel je opravený a relatívne bezpečný.

• Bola jar, sneh sa topil a potôčiky boli rozvodnené. Ale aj tak nás nezastavili.

• 
  

• Navštívili sme 30 krajín sveta a spoznali sme pohostinnosť mnohých ľudí po celom svete. V Kirgizstáne pre nás zabili kohúta a urobili slávnostnú večeru a napríklad v Čile sme boli pozvaní do výrobne syrov. V Rusku sme zažívali najväčšiu popularitu, pretože sme cestovali 42 rokov starým ruským autom. To bolo pre všetkých nepredstaviteľné a všetci nás varovali, že čoskoro sa auto pokazí a my niekde umrieme. Našťastie sme to prežili.

Servisná pauza v typickom brezovom háji.

Nákladka do kontajneru v prístave vo Vladivostoku.

So žigulíkom sme prešli extrémne nadmorské výšky. V Pamíre a v Andách sme stúpali do výšok okolo 4500 metrov nad morom. Vyššia teplota a málo kyslíku vo vzduchu bola pre žigulíka takmer smrteľná kombinácia. Občas sa stalo, že sa zastavil a my sme museli čakať, než si oddýchne a my budeme môcť pokračovať. Neraz sa takto zastavil na rušnej križovatke uprostred mesta. Prakticky nás trápili dve veci. Bola to palivová pumpa v kombinácii s teplým benzínom a prehrievanie motora. Na zlých cestách sa tiež zlomili obe zadné pružiny, ľahko sa nám rozhodila geometria podvozku a veľa ďalších drobností. Postretli nás dve dopravné nehody. Prvá bola v Mexiku a druhá v Ekvádore. V Mexiku to odniesol ľavý blatník a v Ekvádore pravý blatník, tak aby bolo auto symetrické.

Najnižšie a najteplejšie miesto našej cesty bolo Údolie smrti v Kalifornii.

Nedodržanie minimálnej rýchlosti na diaľnici v Novom Mexiku.

Naša cesta bola veľké dobrodružstvo, stretli sme veľa ľudí a zažili sme veľa dobrých i horších zážitkov. Pred cestou sme mali obavy z ponorkovej choroby, ale nakoniec žiadna neprišla a my sme si cestu užili. Teraz keď už spíme v posteli, jeme v suchu a v teple domova, tak už premýšľame nad ďalšími cestami. "

Tulum - historické mesto na brehu Karibského mora.

Pamätník Dakaru, ktorý sa tu jazdí. My sme však dorazili neskoro.